Angelova túžba stať sa trvalým diakonom

V apríli 2018 bolo potrebné pripraviť relikvie ctihodnej matky Alfonzy Márie Eppingerovej na jej blahorečenie (blahorečenie sa uskutočnilo 9. semtembra 2018). Bola to udalosť výnimočná a jedinečná pre všetkých, ktorí slávnosť blahorečenia pripravovali. Pripravovala sa aj sama kandidátka na blahorečenie – matka Alfonza Mária a akoby čakala na príležitosť prihovoriť sa u nebeského Otca za tých, ktorí ju budú v týchto výnimočných chvíľach prosiť. Pri príprave relikvií pracoval aj trvalý diakon Luciano, ktorý mal s prípravou relikvií veľa skúsenosti a vedel o akú mimoriadnu príležitosť sa jedná – dotýkať sa kostí kandidátky na blahorečenie.

Luciano vo svojom svedectve píše:

„Pred odchodom do Francúzska do Materského domu v Oberbronne som sa bol rozlúčiť so svojím priateľom Angelom, lekárom – primárom na jednej klinike, a povedal som mu, že idem pripravovať relikvie na blahorečenie novej kandidátky. Lekár Angelo je ženatý, muž v rokoch a hlavne v kariére, ktorý popri svojej odbornej praxi medzi chorými, stále viac v sebe živil túžbu stať sa trvalým diakonom a takto viac slúžiť v Cirkvi aj vysluhovaním sviatostí, zvlášť chorým a trpiacim. Rozmýšľal preto nad štúdiom teológie. Keďže sa jedná o veľmi vážny krok, Angelo potreboval k tomu súhlas svojej manželky Anastasie, tiež lekárky. V jednej vhodnej chvíli sa jej Angelo s radosťou zveril so svojou túžbou. Zažil však reakciu, s ktorou nepočítal. Anastásia mu štúdium teológie a túžbu stať sa trvalým diakonom kategoricky zamietla. Pre ňu, ktorá sa tešila z odborného a kariérneho postupu svojho manžela to neprichádzalo do úvahy, lebo len krátko pred tým sa Angelo stal primárom na prestížnej klinike v Miláne a tak sa obávala o jeho kariéru. Štúdium teológie, diakonskú vysviacku a službu diakona v Cirkvi videla ako ,ohrozenie jeho kariéry´. Angelo mal svoju manželku úprimne rád, ale ako veriaci takúto reakciu nečakal. Toto jej odmietnutie ho veľmi ranilo. Neostalo mu však nič iné, len znovu prosiť v modlitbe o Božiu pomoc a svetlo na príhovor svätých. Po určitom čase sa Angelo opäť snažil presvedčiť Anastasiu a poprosil ju, aby mu dala súhlas k jeho rozhodnutiu. Odpoveď zo strany Anastázie bola stále  odmietavejšia. Chcelo to čas. Angelo sa nevzdával a využíval, každú priaznivú chvíľu na rozhovor s ňou, ale márne. Až prišiel deň, keď som sa Angelovi ozval, že odchádzam pripravovať relikvie do Francúzska, lebo sa chystá blahorečenie matky Alfonzy Márie Eppingerovej v Štrasburgu, ktorá si veľmi ctila kňazov, duchovne ich viedla a modlila sa za nich. Keď Angelo  počul, akú budem mať milosť, že sa budem dotýkať kostí budúcej blahoslavenej pri príprave jej relikvií, s veľkou dôverou a istotou mi zveril svoju túžbu stať sa diakonom. Predložil hlavne svoju prosbu novej kandidátke Alfonze Márii, aby sa prihovorila pred Božím trónom za jeho manželku Anastasiu, aby dala svoj súhlas. V danej chvíli Angelo veril príhovoru svätých a nevzdával sa, napriek prekážkam a odmietnutiu svojej manželky. Navyše nehneval sa na ňu a nevyčítal jej to, len sa za ňu modlil a teraz mohol zveriť prosbu za ňu aj kandidátke na blahorečenie matke Alfonze Márii. Ako otec rodiny a zároveň trvalý diakon, som najlepšie vedel pochopiť Angela, čo prežíva a ako mu záleží na tom, aby mu na tejto ceste, ktorú som už sám prešiel, niekto pomáhal.

Počas niekoľkodňových prác na relikviách matky Alfonzy Márie v Oberbronne som pracoval s relikviami veľmi sústredene. Hlavne, keď sa chýlilo k večeru, ostal som v miestnosti, kde boli relikvie, sám a dlho do noci som sa tam modlil a prosil o príhovor za Anastasiu, aby súhlasila s diakonským svätením Angela. Na nasledujúci deň som prosil o modlitbu na tento úmysel aj spoločenstvo sestier Materského domu v Oberbronne. Počas niekoľkých dní sme zintenzívňovali prosby na príhovor matky Alfonzy Márie, aby sa Angelova túžba stala skutočnosťou a službou Cirkvi dospel k vytúženému cieľu – prijatiu trvalého diakonátu.

Na konci týždňa sme práce s relikviami ukončili slávnostnou svätou omšou s diecéznym  arcibiskupom a aj pri tento svätej omši sme vkladali prosbu za Anastasiu, aby dala súhlas Angelovi stať sa diakonom, v nádeji, že modlitba je dynamická sila a pretvára myseľ a srdce človeka.

Neskôr som sa dozvedel zaujímavosť, že v čase prípravy relikvií Angelo vybadal, že sa už netrápi iba on, ale viac sa trápi Anastasia. V ich rodine zavládlo ticho a Angelo aj Anastasia zamĺkli. Mlčanie prerušila Anastasia, keď v jedno ráno sa zobudila, prišla k Angelovi a krátko mu oznámila: ,Máš môj súhlas, môžeš začať štúdium teológie a stať sa diakonom. Chcem, aby si bol šťastný!´ Toto boli pre Angela slová, ktorá mali v danej chvíli väčšiu váhu než všetko zlato sveta. Úprimne sa za to manželke poďakoval… aj blahoslavenej Alfonze Márii, pretože nepochyboval v silu jej príhovoru.

Čas beží a Angelo sa  blíži k vytúženému cieľu. Končí štúdium teológie, ktoré prebieha so všetkou vyrovnanosťou a radosťou vzhľadom na diakonskú vysviacku, ktorú s vďačnosťou očakáva celá Angelova rodina v nastávajúcom roku 2021.“

Luciano vo svojom svedectve pokračuje:

„Nech blahoslavená matka Alfonza Mária – veľká orodovníčka Angela, sa naďalej prihovára za neho a hlavne za jeho rodinu. Nech jej príhovor prinesie Cirkvi mnohé sväté povolania, kňazské, diakonské a rehoľné pre dobro Božieho ľudu v prospech ohlasovania evanjelia spásy a záchrany každej nesmrteľnej duše, ktoré blahoslavenej Alfonze Márii  ležali na srdci.  Nech je aj toto svedectvo na Božiu slávu a česť jeho svätých a blahoslavených i povzbudenie mnohých, ktorí musia prekonávať prekážky! Boh je veľký, dôverujme Mu!“