31. júl 2006 – sv. omša, Bratislava – Generalát Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa
Spomienka na 139. výročie smrti zakladateľky MAM
Príhovor p. provinciála ThDr. Štefana Turanského PhD., SDB
Ctihodná generálna predstavená sr. Alfonza, miestna predstavená, milé sestry, Mons. Ján Formánek, bratia a sestry, milí hostia!
Dnes si spomíname na 139. výročie smrti zakladateľky vašej kongregácie. Nie je dôležité koľko rokov od jej smrti slávime, ale skôr si máme všímať svedectvo jej života a najmä spiritualitu, ktorou obohatila nielen miestne spoločenstvo, ale najmä váš vznikajúci inštitút, pretože z jej koreňov dodnes čerpáte. A práve Druhý vatikánsky koncil nás pobáda vrátiť sa k našim zakladateľom, k ich charizme, aby sme v dnešnej dobe sprítomnili ich posolstvo. V tomto zmysle máme byť vernými ich charizme a nechať bokom tie historické okolnosti (kultúrno-historický kontext), ktoré sú v dejinách každého rehoľného inštitútu iba úrodnou pôdou, ktorú treba z času na čas preorať.
Ak dovolíte z jej bohatého života by som chcel zdôrazniť tri kristocentrické prvky jej spirituality.
Základná črta jej spirituality je Eucharistia. Ona pochopila to, čo pochopili prví kresťania a toľkí angažovaní svätci a kresťania všetkých čias, že – ak to môžem vyjadriť slovami Jána Pavla II. – Cirkev žije z Eucharistie. A ona žila i čerpala z Eucharistie. Dôkazom je jej detstvo a mladosť. Jej prvé stretnutie s Eucharistickým Kristom vo svätom prijímaní nie je iba púhou spomienkou, ale skôr bytostným stretnutím s Tým, ktorý definitívne poznačil smerovanie jej života. Vtedy povedala Kristovi: „Ty navždy ostaneš v mojom srdci!“ Ešte nevedela, s čím sa v živote stretne, aké ťažkosti bude musieť prekonať, aby mohla zostať vernou Božím zámerom.
Druhou črtou jej spirituality je kríž. Otázka, s ktorou sa v detstve obrátila na matku, keď videla poľný kríž: „Prečo musel Ježiš tak trpieť?“, nebola iba prejavom jej detskej zvedavosti, ale hľadaním odpovede na to, čo trápi človeka všetkých čias a teda aj nás: Prečo bolesť, utrpenie? Aký zmysel má živote každého z nás kríž? Nejde tu iba o fyzickú bolesť, ale o tú vnútornú, skrytú, spôsobenú nami (naše chyby, nedostatky, postoje, reakcie, hriechy…) alebo tými, ktorých nám Pán posiela do cesty. Matka Alfonza Mária nás učí, že iba pripodobnením sa Kristovi môžeme vstúpiť do veľkonočného tajomstva utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána. Aj jej opakované choroby a iné „sklamania“ jej pomohli pochopiť túto veľkú pravdu. V tomto zmysle vaša zakladateľka bola praktickou mystičkou, teda mystičkou v činnosti.
Treťou črtou je jej vnímavosť na aktuálne potreby doby. V ťažkých časoch stála na strane tých, ktorí potrebovali pomocnú ruku. Je to výzva aj pre vás, aby ste v jej duchu nestrácali kontakt s problémami, ťažkosťami a zápasmi tých, ktorí v bežnom živote strácajú nádej, pochopenie a pomoc, ale vedeli byť prítomné tam, kde je to najviac potrebné.
Na záver chcem ešte povedať, že tieto tri črty nemožno uskutočňovať „privatizačným spôsobom“ – ako sa to často deje v našej modernej dobe – ale v komunite. Totiž rehoľná komunita je zázemím, v ktorej každá sestra má nájsť oporu, pochopenie a možnosť byť sama sebou podľa Božích zámerov. Matka Alfonza Mária dokázala vytvoriť harmonické a vyvážené poslanie komunity, v ktorom prím nehrala práca a povinnosť, ale dobro každej sestry a tých, ktorým sa inštitút venoval.
Nech vám Pán aj v dnešnej dobe pomáha byť viditeľnými znakmi charizmy vašej matky Alfonzy Márie. Amen.