Povinnosť voči Bohu a voči blížnym
Božia služobnica Alfonza Mária sa usilovala oslavovať Boha hrdinským spôsobom. Vďaka zvláštnej milosti veľmi skoro pochopila práva Stvoriteľa nad stvoreniami, a že vo všetkom sa treba odvolávať na Boha. Od tej chvíle po celý život zameriavala všetky svoje myšlienky, slová a skutky na tento jediný cieľ.
Pocit úcty, ktorú treba vzdávať Bohu, sa prejavoval v jej spôsobe modlitby, rozjímaní, pokornom postoji a umŕtvovaní, ktoré konala v každej situácii, aby tento postoj urobila ešte hodnejším Božej prítomnosti. Tento postoj zapôsobil na každého, kto k nej prišiel a privádzal ich k Bohu.
Božia služobnica mala veľkú horlivosť pre svätenie nedele a veľmi trpela pri pohľade na to, ako sa najmä mládež v tento deň zabáva spôsobom veľmi nebezpečným pre dušu. Poprosila teda farára Reicharda o dovolenie, aby sa v nedeľu večer modlieval ruženec. Chodila po domoch všetkých farníkov a presviedčala ich, aby v určenú hodinu prišli do kostola. Mala vo zvyku ozdobovať oltáre, nehľadiac na svoju únavu.
Veľmi osobitú úctu prejavovala Panne Márii. Mala absolútnu dôveru v moc jej príhovoru a vzývala ju v každej situácii. Mariánske sviatky slávila s veľkou nábožnosťou a svoju kongregáciu zasvätila Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Taktiež jej zasvätila oltár v pôvodnom Kláštoríku a na dvere dala napísať: „Ó, Mária, bez poškvrny hriechu počatá“.
Svojim dcéram určila ako prvé pravidlo modlitbu ruženca. Odporúčala im, aby sa utiekali k Panne Márii v každej situácii, najmä keď dosiahnu obrátenie hriešnikov. Povzbudzovala ich, aby mali k nej pevnú a hlbokú úctu a úplnú dôveru.
Matka Alfonza Mária mala veľmi hlbokú úctu k svojim svätým patrónom: k svätej Terézii a svätému Alfonzovi de Liguori. Túžila napodobňovať svätú Teréziu v láske k Bohu, trpezlivosti a utrpení. Svätý Alfonz jej vnukol podobu a ducha inštitútu zasväteného najchudobnejším a najopustenejším. Svätého Jozefa si zvolili za hlavného ochrancu a odvtedy sa mu zverovali so všetkými potrebami a pripisovali mu všetku nadprirodzenú pomoc, ktorou bola obdarená vznikajúca kongregácia. Dodnes mu sestry prejavujú veľkú úctu ako pomocníkovi a ochrancovi kongregácie. Božia služobnica mala takisto veľkú úctu k svojmu anjelovi strážnemu. V Prvých pravidlách noviciátu sa uvádzalo: „Prvé myšlienky sestier majú spočívať v tom, že sa celkom odovzdajú nášmu Pánovi a poprosia o príhovor Pannu Máriu, svojich svätých patrónov a anjela strážneho.“
Svätému Otcovi Piovi IX. preukazovala úctu, detinskú lásku a absolútnu oddanosť, ktorá sa prejavovala v jej slovách, v horlivých a ustavičných modlitbách, ktoré prednášala Bohu v čase ťažkých skúšok pre hlavu svätej Cirkvi a tiež v utrpeniach, ktoré s radosťou prijímala, aby vyprosila Božiu pomoc prenasledovanému pápežovi. Vyhlasovala úplnú poslušnosť voči najvyššej autorite. Farár Reichard dosvedčuje: „Dokonalú poslušnosť, ktorú sama verne praktizovala, odporúčala aj deťom voči svojim rodičom, farníkom voči svojmu farárovi, kňazom voči svojim biskupom, a všetkým ľuďom voči katolíckej, apoštolskej a rímskej Cirkvi.“
Túžobne očakávala, kedy Svätý Otec schváli konštitúcie: „Ach, ako veľmi túžim a prajem si, aby Svätá stolica schválila naše konštitúcie! Nech Boh odstráni všetky prekážky a udelí nám túto milosť!“
Keď jej udelili schválenie, mala z toho neopísateľnú radosť.
Božia služobnica si dokonale uvedomovala, za čo všetko vďačí svojim rodičom: predovšetkým za to, že jej dali katolícku vieru, poúčali ju o náboženských pravdách a dávali jej príklad čestného a hlboko kresťanského života. Ona sa im zase dokonale podriaďovala vo všetkom, čo neodporovalo Božiemu poriadku. Poslušne sa každé ráno púšťala do práce, ako jej prikázali, aj napriek silnej túžbe ísť na svätú omšu. Keď bola chorá, trápilo ju, že nemôže doma prispievať svojím podielom práce a služby. O svojich rodičov sa starala do takej miery, nakoľko to dovoľovali pravidlá kongregácie. Keď jej zomrel otec, bola ochotná vytrpieť všetko, čo Pán Boh bude od nej chcieť, aby ho vyslobodila z očistca.
Božia služobnica pri plnení svojich povinností konala spravodlivo a nikomu nenadŕžala. Chcela, aby jej dielo slúžilo najmä chudobným, ale neodmietala ani pomoc bohatým, ktorí mali tiež svoje potreby. Každého návštevníka prijala rovnako láskavo, neodmietla nikoho.
Svojim dcéram hovorila: „Či ste bohaté alebo chudobné, všetky ste mi rovnako drahé. Ja hľadím len na vaše poslanie a na vernosť, s akou odpovedáte na Božie milosti. Chudoba či bohatstvo – na to nemôžem prihliadať a vďaka Božej milosti neprihliadam ani na jedno ani na druhé u detí, ktoré mi Pán dáva.“
Neberie ohľad ani na rasu ani národnosť: „Treba mať na pamäti, že duch nábožnosti je duch Ježiša Krista a tento duch je rovnaký vo všetkých krajinách i národoch a dokáže fungovať s povahou a zvyklosťami všetkých národov. Starostlivosť, ktorú sestry poskytujú chorým, je rovnaká pre trpiace ľudstvo vo všetkých krajinách.“
Vždy sa správala štedro a veľkodušne. Nedovolila, aby sestry požadovali odmenu za svoju starostlivosť. Od postulantiek nežiadala veno, prijímala len to, čo jej samy ponúkli. Chorých, ktorí sú chudobní a opustení, mali sestry prijímať vo svojich vlastných príbytkoch. Robotníkom prideľovala ešte jednu porciu navyše. Chorým, ktorí nemali posteľnú a osobnú bielizeň, ju sama prinášala alebo im ju nechala priniesť. Podávala jedlo chudobným, aj keď už nemala žiadne zásoby.
Božia služobnica bola ku každému prívetivá, dokonca aj vtedy, keď mala najväčšie bolesti. Farár Reichard dosvedčuje: „Je prívetivá napriek svojim bolestiam. Matka Alfonza Mária trpí, ale je stále rovnako milá, stále rovnako prívetivá. Radostnú náladu, ktorá sa zračí na tvári predstavenej, stále vidno aj na tvárach jej dcér. Vyslovuje vďačnosť za všetky prejavené služby. “
Jej slová a skutky sa vždy vyznačovali pravdou a úprimnosťou. Bola úprimná a otvorená voči svojmu duchovnému vodcovi a nič pred ním neskrývala, aj keď pre ňu bolo extrémne bolestné všetko mu povedať. Dala si sľub, že mu bude všetko odhaľovať. Neprestajne sa modlila za túto priamosť svedomia: „Udeľ mi milosť, aby som poznala samu seba i prekážky, ktoré kladiem pôsobeniu tvojej milosti v mojej duši. Ukáž mi tieto prekážky tak, aby som sa s nimi mohla zdôveriť svojmu spovedníkovi. A potom mi prostredníctvom spovedníka pomôž, aby som tieto prekážky vedela odstrániť.“
Vždy povedala pravdu ľuďom, ktorí sa s ňou prišli poradiť, a ktorým z vnuknutia milosti musela odhaliť ich neresti, náklonnosti a nedostatky. Nech by ju to stálo čokoľvek, nikdy nezastierala pravdu a robila to s nesmiernou láskou. Po takýchto odhaleniach sa mnoho ľudí obrátilo. Bola úprimná aj k svojim dcéram, naprávala ich nedostatky bez toho, aby ich zľahčovala a mala priam hrdinskú vôľu formovať ich podľa pravdy, nech by ju to stálo čokoľvek.